O baníctve Prečítať

Prvá písomná zmienka o obci Kobeliarovo je z roku 1466. Od stredoveku patrila Bebekovcom zo Štítnika, neskôr Andrássyovcom. Súpis obyvateľstva z roku 1828 zaznamenal v obci 54 domov a  436 obyvateľov. V roku 1910 v nej žilo 344 ľudí. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a domácou výrobou plátna. Do roku 1918 obce administratívne patrila do Gemersko-malohontskej stolice.

Kobeliarovo (okres Rožňava) - mapa vojenskej topografie, 1:50000, rok 1990

Aká stará je vlastne banícka história Gemera?

Počiatky baníctva môžeme datovať od výroby prvého kamenného nástroja. Zlato, striebro, meď a železo, ktoré sa nachádzali v hojnom množstve najmä v hornatej časti územia, ovplyvňovali osudy tunajších obyvateľov i prisťahovalcov už od praveku. Neraz sem prichádzali za vidinou lepšieho života aj z veľkých diaľok a priniesli sem aj svoju kultúru a tradície. Pri výbere miesta, kde sa usídlili, brali ohľad na základné podmienky na život, ako je dostupnosť vody, pastvín, paliva, stavebného materiálu, komunikácií a pod. Spôsob, akým sa v začiatkoch získavala surovina, bol zber, a to prevažne náhodný. Tento spôsob si okrem pozorovacej schopnosti nevyžadoval žiadnu zvláštnu techniku. Zásoby nerastných surovín, prirodzene uložené voľne alebo na nánosoch, sa však časom minuli. Preto bolo potrebné hľadať ďalšie možnosti, ako sa k surovinám dostať. Možnosti boli cez lomový spôsob dobývania až po hlbinný.

Baníctvom sa zaoberali v prvopočiatkoch jednotlivci a menšie združenia. V 17. storočí pozemky na území obce prešli do vlastníctva rodiny Andrássyovcov a od tohto času až do konca 19. storočia mal tento rod hlavný podiel v baníctve a hutníctve. V  19. storočí vzrástla zamestnanosť obyvateľstva v banskom a železiarskom odvetví pracovnou činnosťou v neďalekom závode v Nižnej Slanej. V tejto lokalite Geologickým prieskumom bolo zistené ložisko s veľkého  významu -  oblasť Hanková  - Volovec (ložisko metasomatickej železnej rudy). Ložisko potvrdili aj ďalšie prieskumné práce. Ide o slepú šošovku, ktorá nevychádza na povrch.

V 90. rokoch minulého storočia sa rozhodlo o otvárke tohto ložiska a v roku 1986 začali raziť dopravný prekop medzi ložiskom Kobeliarovo – Manó.

Do roku 1993, kedy sa skončila ťažba na Rožňava Bani sa v Nižnej Slanej upravovala i ruda vyťažená v tomto závode. Uvedením všetkých banských a úpravárenských objektov do prevádzky sa začala písať nová éra banského závodu Nižná Slaná. Prehĺbila sa šachta Gabriela na XIII obzor, otvorilo sa ložisko Kobeliarovo. Ako jediný banský závod s hlbinnou ťažbou železnej rudy a ojedinelou technológiou výroby vysokopecných peliet ostal činný do 9.9.2008 kedy došlo k definitívnemu odstaveniu prác v podzemí. Tak došlo k situácii, že zásoby rudy v objeme 18 mil. ton zostali nevyťažené.

Nižná Slaná, štôlňa Manó I. , foto : M. Hajči, 1964, archív Baníckeho múzea v Rožňave

Spracovala: J. Neubauerová, Banícke múzeum v Rožňave